Z histórie a zo súčasnosti

Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143. K tomuto roku sa viaže prvá písomná zmienka.

Benediktínsky kláštor, ktorého archeologický prieskum vykonal známy slovenský archeológ Bello Pola, slúžil svojmu účelu až do začiatku 16. storočia a po bitke pri Moháči, okolo roku 1530 spustol. Na jeho mieste a v okolí bolo pohrebisko zo 17. a 18. storočia.

V roku 1567 cisár Ferdinand daroval obec trnavským jezuitom. Ich zástupca Marek Križin prišiel do Krásnej začiatkom 17. storočia vykonať na majetku hospodársku správu. V roku 1619 ho spolu so Štefanom Pongracom a Melicharom Grodeckym v Košiciach umučili vojská kniežaťa Betlema. Sú známi ako traja košickí mučeníci.

Už v roku 1427 sa Krásna delila  na dve dediny : Abaszeplak a Szeplakapati. Prvá patrila Abovcom, druhá cirkvi. Tieto dve dediny i pretrvali až do polovice 20. storočia. Ako jedna obec - Krásna nad Hornádom - sú spojené a evidované až po II. svetovej vojne. Krásna nad Hornádom mala aj dve katastrálne územia. Abaszeplak - valal, ako ho domáci nazývali, bola poľnohospodárska časť obce. Boli tu väčší gazdovia s viac hektármi pôdy. Szeplakapati - opátska strana, kde už za prvej republiky bola fabrika - továreň na spracovanie a impregnovanie dreva, mala zasa viac peňazí. Na opátskej strane bol postavený aj kultúrny dom, ktorý slúžil obom častiam. V tejto časti bola aj p. Martináskom postavená výrobňa náhradných dielov, po vojne znárodnená, rozšírená a známa Prefa. Zamestnávala mnoho občanov z Krásnej i širokého okolia. Po združstevnení vzniklo v Krásnej JRD, ku ktorému boli neskôr pričlenená i Vyšná a Nižná Hutka, ako aj Nižná a Vyšná Myšľa. Po pričlenení Krásnej ku Košiciam v roku 1976 bolo sídlo družstva presťahované do Nižnej Myšle. V rámci poľnohospodárskeho družstva bolo v Krásnej známe zelinárstvo ( Bulgária ), ktoré slúžilo na zásobovanie mesta Košice.

Z historických pamiatok sa na území Krásnej, mimo už spomínaných vykopávok benediktínskeho kláštora z roku 1143, zachoval aj barokov-klasicistický kaštieľ z roku 1780- prízemná krídlová budova, na ktorej sa v roku 1988 začali rekonštrukčné práce. Na ich ukončenie však chýbali finančné prostriedky. Rok 1989 práce našťastie zastavil, ale zároveň nadlho nechal objekt bez reálnej perspektívy na záchranu. Vrcholnou a zároveň finálnou sa stala stavebná etapa v období 28.6.2012 – 31.05.2013 A tak až po 22 rokoch sa podarilo neziskovej organizácii Zachráňme kaštieľ v Krásnej, za účinnej finančnej podpory Európskej únie, Slovenskej republiky a Mestskej časti Košice - Krásna, vrátiť meškovskému, klasicistickému kaštieľu život a z ruiny urobiť dôstojného reprezentanta svojej nádhernej histórie. Ďalšou zachovalou kultúrnou pamiatkou je rokoková kúria z roku 1773 s klasicistickou arkádou z 19. storočia, toho času užívaná ako rodinný dom. Obe tieto stavby sú evidované ako kultúrne pamiatky v celoslovenskom zozname.

Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, je moderná budova z roku 1935, inšpirovaná románskym slohom. Jeho projektantom je známy slovenský architekt Milan Harminc. V areáli kostola je pamätná busta gréckokatolíckeho kňaza  Michala  Lacka SJ, rodáka z Krásnej, dlhoročného profesora na Gregoriánskej univerzite v Ríme.

Prvá ľudová škola bola v Krásnej umiestnená v budove kaštieľa, teraz je vybudovaná nová škola pavilónového typu. Je zaradená medzi cirkevné školy, pod názvom Základná škola s materskou školou sv. Marka Križina. 

Mestská časť Krásna má v súčasnosti približbe 6 300 obyvateľov.